Győr, Wiedeň a Knopfler.

8. júla 2019, 23miroslav, Cestovateľské

Je čas dovoleniek a tak si prečítajte krátky  blog z jednej letnej cesty. Humennému, jeho problémom a najmä riešeniam sa budeme venovať o týždeň.  Koncert Marka Knopflera sme spojili s krátkym výletom do Győru a samotnej Viedne. Boli to len dve noci, no veľmi zaujímavé. V Maďarsku sme prespali neplánovane, ale mesto nás prekvapilo. Príjemne. 

Návštevu starého chrámu nám prekazila slávnosť. Neviem presne čo to bolo, ale limuzíny a ochranka nasvedčovala tomu, že tam boli aj politici. Bola to slávnosť s procesiou cez mesto.

Vojaci a veteráni.

 

 

Sprievod mestom. Krásna dychovka. Prekvapením boli pre mňa poľské vlajky v sprievode.

Majestátnosť stáročných múrov a diskusie politikov.

Nábrežie ponúka krásne scenérie a výhľady. Zvlášť večer.

Po noci v lacnom hoteli, kde celú noc hučal nejaký motor a vôbec sme nemohli zaspať, sme vyrazili smer Viedeň. Diaľničná známka hneď na hranici, navigácia nás krásne doviedla priamo pred vchod parkovacieho domu.

Na parkovanie sme využili tento parkovací dom. Cena na 24 hodín bola 3,60 eur. Samoobslužná budova, bez človeka. Len cca 200 metrov od stanice metra. Metrom sme sa presúvali stále. Kúpili sme si 48 hodinový lístok, ktorý platí aj na autobusy a električky. Aspoň my sme to tak pochopili a tak sme ho aj využívali. Stál asi 13 eur. Automat mal dokonca voľbu slovanského jazyka.

 

Cestovanie po Viedni je jednoduché. Zvlášť v spojení s mobilom a nejakou appkou, ktorá vám presne ukáže, kde je zastávka autobusu, o koľko minút príde a kde máte prestúpiť. Bratislava bez metra, nemá šancu rozvoj dopravy zvládnuť. Bez metra to nejde. Trošku nás len zmiatla odstávka na jednej trase, ale rýchlo sme sa zorientovali a prestúpili.

Viedeň je plná turistov. Určite sa sem vrátim niekedy v jeseni. Jedna veľká zvláštnosť a novinka, ktorú som bohužiaľ zabudol vyfotiť, sú kolobežky. Elektrické kolobežky, ktoré si odomknete cez aplikáciu a používate. Nebolo zvláštnosťou vidieť kolobežku v noci, len tak zaparkovanú na chodníku, alebo opretú o múr pri vchode. Ako to presne funguje, kto ich zbiera a kto nabíja, neviem.

Všade, samozrejme, cestičky pre cyklistov, ale aj napríklad benzínka bod budovou. Tiež ma zaujalo osvetlenie cesty týmto zvláštnym spôsobom. No je potrebných menej svetiel a oveľa menej sĺpov. Ale najdôležitejšie je, že na kraji cesty môžu rásť stromy! Zaujímavé riešenie. Tých nápadov pre samosprávu a naše mesto som videl množstvo. Postupne ich budem zverejňovať. Cestu som využil aj ja návštevu, pravdepodobne najmodernejšej teplárne na Slovensku. Som nesmierne rád, že odborníci priamo od fachu prisľúbili pomoc, pri hľadaní riešenia, ako ďalej s teplom v Humennom. O tom čo som videl a čo by to znamenalo pre Humenné ( také niečo mať ) niekedy inokedy.

No a nakoniec nás čakal nádherný a úžasný koncert Marka Knopflera. Jeho hudba ma sprevádza asi od mojich 15 rokov. Pre mňa, niet nič lepšie  🙂  Zaspomínal som si na môj prvý koncert vo Viedni. Písal sa rok 1992. Cestoval som stopom, koncert bol na Pratri.

Bol to krátky, no zaujímavý výlet s krásnymi stretnutiami a úžasným koncertom.